Baktérie, ktoré chránia naše zdravie: ako nás chránia probiotiká?

Bez preháňania môžeme povedať, že dobré (probiotické) kmene baktérií, ktoré žijú v našom tráviacom systéme, rozhodujú o našom zdravotnom stave. Ak je ich málo, alebo z niektorých kmeňov máme nedostatok, môžu sa prejaviť vážne ochorenia. Preto sa musíme postarať o doplnenie probiotických baktérií a o zabezpečenie ich dostatočného množstva, čo môžeme najjednoduchšie vyriešiť užívaním probiotík.

Čo sú to probiotiká? Mnohí kladú túto otázku. Pre jej zodpovedanie si musíme najprv vyjasniť, ako si môžeme vysvetliť slovo probiotikum, ktoré pochádza z gréckeho výrazu pro bios (po slovensky „pre život”).
Jednak sa probiotikami nazývajú probiotické baktérie, ale rovnako sa nazývajú aj doplnky stravy, v ktorých sa tieto mikroorganizmy nachádzajú. Môže to byť mätúce, preto v tomto článku zvlášť vyznačíme, keď sa slovo probiotikum použije na produkt.

Dobré probiotické baktérie

Keď je reč o probiotikách, najčastejšie nás hneď napadne nejaké ochorenie. Je to úplne normálna reakcia, lebo je naozaj pravdou: väčšia časť baktérií – hlavne keď sa premnožia – nepriaznivo ovplyvňuje činnosť nášho organizmu.
Existujú však aj dobré baktérie, ktoré sú obzvlášť dôležité v črevnom systéme, v rámci neho predovšetkým v hrubom čreve žijúce kmene probiotických baktérií, probiotiká.

Rovnováha črevnej flóry

Črevná flóra je mimoriadne zložitá symbióza. Podľa výskumov je tvorená z približne 400 kmeňov baktérií, približne zo 100 biliónov mikroorganizmov. Jej hmotnosť môže dosiahnuť 2 kilogramy, počet génov, ktoré sa v nej nachádza, je stonásobne vyšší, ako počet génov človeka. Črevná flóra funguje správne vtedy, ak je v rovnováhe. Znamená to, že pomer probiotických baktérií je aspoň 50-60 percent. Niektoré vedecké diskusie však považujú od tohto množstva za potrebné ešte vyšší počet probiotických baktérií, aby mohol náš organizmus fungovať naozaj správne.
Nie je to náhoda, veď probitocké baktérie sa podieľajú na mnohých fyziologických procesoch:

  • Produkujú vitamín K2.
  • Produkujú vitamín B12.
  • Podieľajú sa na tvorbe vitamínu B7.
  • Prispievajú k produkcii kyseliny maslovej, ktorá chráni sliznicu čriev.
  • Produkujú prirodzené antibiotiká a protizápalové látky.
  • Prispievajú k tvorbe tráviacich enzýmov, ktoré odbúravajú sacharidy a tuky.
  • Podporujú vstrebávanie živín.
  • Odbúravajú vlákninu, ktorá je pre ľudský organizmus nestráviteľná.
  • Zlepšujú vstrebávanie vápnika, železa a horčíka.
  • Produkujú imunitné látky.

Probiotiká a imunitný systém

Približne 70 percent buniek imunitného systému sa nachádza v črevnom systéme. Probiotické baktérie produkujú aj imunitné látky, preto stav črevnej flóry priamo ovplyvňuje činnosť imunitného systému. Ak sa v hrubom čreve zníži množstvo a zloženie probiotických baktérií, čiže sa naruší rovnováha črevnej flóry – vyvolávacím faktorom môže byť antibiotická liečba, črevné choroby, pravidelná a zvýšená konzumácia alkoholu, chirurgické zákroky tráviaceho systému, strava chudobná na vlákninu –, obranyschopnosť organizmu sa zhorší: budeme sa cítiť byť bezvládny, ľahšie sa nakazíme infekčnými ochoreniami, ťažšie sa vyliečime z nejakej choroby.
A to ešte nie je všetko: probiotiká doslova fyzicky zabraňujú ukladaniu patogénnych (škodlivých) baktérií, ktoré spôsobujú oslabenie imunitného systému a produkujú toxické látky, na stenách čriev. Ide o to, že probiotiká „obsadia” sliznicu čriev, tým sa patogénne baktérie nedostanú k dostatočnému množstvu živín, vďaka čomu sa nevedia ani rozmnožovať. Okrem toho počas látkovej výmeny probiotík sa tvoria také látky, ktoré znižujú šancu prežitia škodlivých mikroorganizmov.

Choroby a probiotiká

Zo začiatku už spomenuté mierne ťažkosti (slabosť, apatia, skleslosť, prípadne depresia, tráviace poruchy) naznačujú, že trpíme nedostatkom probiotických baktérií. Mali by sme ich brať vážne, veď znížením počtu probiotických baktérií sa bude náš stav iba zhoršovať. Príznaky spôsobené zlým metabolizmom sa budú stále viac zhoršovať, objavia sa kožné problémy (vyrážky, ekzém), dokonca sa môžu vytvoriť aj chronické, predovšetkým zápalové ochorenia.
Univerzity Yale a Harvard spoločne, viackrát zvolali odborné diskusie, počas ktorých spolu s výskumníkmi formulovali odporúčania ku klinickému užívaniu probiotík.
Podľa najnovšieho odporúčania považujú dobré baktérie za vhodné na liečbu nasledovných ochorení:

  • Hnačky v detstve,
  • Hnačka spôsobená užívaním antibiotík,
  • Hnačka spôsobená baktériou Clostridium difficile,
  • Zápalové ochorenia (IBD),
  • vredový zápal hrubého čreva (Colitis ulcerosa),
  • pouchitída,
  • nekrotizujúca enterokolitída (poškodenie vnútornej strany čreva),
  • Crohnova choroba,
  • Syndróm dráždivého čreva (IBS),
  • Slabosť imunitného systému,
  • Atopický ekzém spôsobený alergiou na kravské mlieko,
  • enteritída spôsobená ožarovaním (zápal tenkého čreva)
  • bakteriálna vaginálna infekcia,
  • zápal pošvy (Vaginitis),
  • mozgová dysfunkcia pečeňového pôvodu,
  • stukovatenie pečene (nie vplyvom konzumácie alkoholu),
  • stukovatenie pečene u detí,
  • ochorenie pečene spôsobené konzumáciou alkoholu.

Probiotiká môžu tiež prispieť k liečbe nadúvania, zlého trávenia (dyspepsia), metabolického syndrómu (viac metabolických porúch súčasne), depresie, úzkosti, lupusu a reumativkej artritídy (rheumatoid arthritis), prípadne k ich odstráneniu. Môžu podporiť chudnutie, znížiť riziko vzniku mŕtvice, srdcovo – cievnych ochorení a cukrovky 2. typu.

Doplnenie probiotických baktérií

Črevná flóra každého jedného človeka je iná, je to niečo podobné ako otlačok prsta. Avšak niektoré kmene probiotických baktérií, preto aj niektoré Bifidobaktérie, Laktobacily, Streptokoky, sa nachádzajú v každom z nás. Práve preto k napraveniu, prípadne zachovaniu, rovnováhy črevnej flóry, je dobré tieto baktérie dodať organizmu vo väčšom množstve. Spomedzi potravín môžeme časť probiotík doplniť kyslomliečnymi výrobkami (najlepší je bulharský jogurt), kyslou kapustou, kvasenými uhorkami, ale napríklad aj japonskou polievkou miso. Skutočne dobrý výsledok však môžeme dosiahnuť kvalitnými doplnkami stravy (probiotikami): tieto v ideálnom množstve a zložení obsahujú najdôležitejšie kmene baktérií, nemajú vedľajšie účinky, nespôsobujú napríklad nadúvanie, a nemusíme sa ich vzdať ani v prípade intolerancie laktózy.

Nezabudnime na prebiotiká

K tomu, aby sa probiotické baktérie rozmnožili, potrebujú potravu, čiže prebiotické baktérie. Prebiotiká sú väčšinou vlákniny (napr. inulín, celulóza, beta-glukán, pektín), ktoré sa nachádzajú v surovej zelenine, ovocí, celozrnných obilninách a niektorých hubách, ktoré dokážu odbúrať iba tieto baktérie, ale aj laktóza má prebiotické vlastnosti.

Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21992958
https://www.researchgate.net/publication/283115625_Recommendations_for_Probiotic_Use-2015_Update
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4045285/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3539293/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4808900/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23609775
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11953920
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3859913/

Superpotraviny blog: